Dovolenka Špicbergy

ŠPICBERGY – divoké, hornaté súostrovie, vysoko nad polárnym kruhom. Súostrovie, ktoré politicky patrí pod Nórske kráľovstvo, leží v pomyselnom strede Severného ľadového oceánu, menej než 1.000 km od Severného pólu.

Čarokrásna ríša skál, ľadu a divokých zvierat. Súostrovie magického polnočného slnka i nekonečnej zimnej tmy. Viete, že Špicbergy sú najsevernejšie osídlený kút našej planéty? Čím bližšie k pólom, tým zvláštnejšie sú pre našinca dni a noci. Špicbergy to majú k severnému pólu o poznanie bližšie, a preto je možné stráviť celé mesiace na stálom dennom svetle. 

Kedy ísť na Špicbergy?

Od konca apríla do konca augusta svieti slnko na Špicbergy po celých 24 hodín denne. Nastáva tak hektické arktické leto, kedy tu ožívajú kŕdle polárnych vtákov, ľadové medvede, mrože, líšky alebo soby. Špicbergy sa však môžu chváliť dokonca i flórou - nájdete tu desiatky druhov jemných polárnych kvetov. Čarovná krátkodobá erupcia života v nehostinnej prírode - to je charakter, ktorý nám súostrovie Špicbergy každoročne prináša. Navštívte s nami jeden z polárnych rajov, kde je ťažké neprepadnúť kúzlu ďalekého severu.

• Polárnu žiaru môžete vidieť v marci alebo v októbri.

Počasie: Teplota a zrážky

Hoci ležia Špicbergy ďaleko za polárnym kruhom, more tu väčšinou nezamŕza. Ostrovy sú zo 60% pokryté ľadovcami alebo snežnými pláňami. Miestne arktické podnebie ovplyvňuje Severný Atlantik. Priemerná teplota sa pohybuje medzi plus desať a mínus štyridsať.

Západ

Podnebie tu výrazne ovplyvňuje Golfský prúd, ktorý otepľuje predovšetkým západné pobrežie. Teploty tu tak nie sú porovnateľné s oblasťami pri Aljaške alebo Rusku. V letných mesiacoch býva Grónske more v okolí Špicbergov úplne bez prítomnosti ľadu a teplotný priemer v júli tu činí 6,1 stupňov Celzia.

Východ

Teplota však klesá najmä smerom na východ. Niet sa preto čomu čudovať, že v januári tu priemerná teplota činí asi -15,8°C. Chýbať samozrejme nesmie ani mrazivý vietor, ktorý znižuje pocitovú teplotu na minimum. Ročný úhrn zrážok na Špicbergoch sa pohybuje okolo 400-500 mm. Asi nikoho tiež neprekvapí, že ide prevažne o zrážky snehové.

Nakupovanie a suveníry

Špicbergy sú vďaka svojim podmienkam iba riedko osídlené. Na nejaké väčšie nákupné centrá tu preto narazíte len ťažko. Ich prítomnosť očakávajte len vo väčších mestách - napríklad v spomínanom Longyearbyene, kde okrem iného nájdete aj najsevernejší pivovar na Špicbergoch, kde môžete ochutnať špeciálne dva a pol percentné pivo Krasnyj medved.

Zo suvenírov si odtiaľto môžete odviezť najrôznejšie druhy prírodnín - od brúsených kameňov, cez drevené vyrezávané kusy nábytku, sošky z kostí, obrazy rastlín rastúcich okolo ľadovcov, podobizne sobov a ďalších zvierat, ktoré na Špicbergoch žijú, až po kľúčenky, prívesky, obrazy i tričká s obľúbenými nápismi. Počítajte ale s tým, že takéto suveníry sú tu o dosť drahšie ako kdekoľvek inde.

Kultúra na Špicbergoch

Súostrovie Špicbergy obýva asi 2.600 stálych obyvateľov. 60% z nich sú Nóri; 40% Rusi a Ukrajinci. Zvyšné percentá tvoria obyvatelia iných národností. Najväčším mestom súostrovia je Longyearbyen, kde žije 85% obyvateľov. Nájdete tu nemocnicu, kostol, školu, univerzitu, kultúrne centrum, banku, letisko a múzeum. Ekonomika súostrovia sa sústredí prevažne na ťažbu uhlia a rybolov. V 20. storočí sa tu ale začal rozširovať turizmus, ktorý hrá v súčasnosti dôležitú úlohu.

Morbídnou zaujímavosťou Špicbergov je skutočnosť, že tu nemôžete umrieť. Ak niekto smrteľne ochorie, na konci jeho dní ho prevezú lietadlom alebo loďou na inú časť Nórska. Malý mestský cintorín totiž prestal nebožtíkov prijímať pred 70 rokmi. Vtedy totiž vyšlo najavo, že pozostatky mŕtvych sa v ľadovej krajine nerozkladajú. Telá zosnulých, ktoré chránila večne zmrznutá pôda, sa tak stali morbídnou kuriozitou.

Zvyky a obyčaje

Medzi tradičné zvyklosti a kultúrne obyčaje na Špicbergoch patrí vyzúvanie. Je vhodné, ak sa vyzujete pred vstupom do hotelov, múzeí či vstupom do kostola. Aby vám však nebola zima, prakticky všade vám ponúknu typické papuče a žabky. V minulých rokoch tu bol tiež vydaný zákaz chovať mačky, ktoré predstavovali riziko pre arktické vtáctvo. Psy sú ale na ostrovoch povolené.

Sviatky

A s kultúrou tiež súvisia tradičné sviatky, slávnosti a festivaly, ktoré prakticky kopírujú oficiálne nórske dni voľna. Na konci januára je veľmi obľúbený jazzovo-bluesový festival Polar Jazz. 8. marca sa tu zase oslavuje koniec polárnej noci a víta sa príchod Slnka (Sunfest Week). Na konci októbra sa môžete tešiť na blues festival Dar Season Blues. A v období okolo 14. novembra sa miestni lúčia so slnkom a vítajú polárnu noc.

Jedlo a pitie na Špicbergoch

Špicbergskú kuchyňu nemožno tak jednoducho vymedziť ani charakterizovať. Je totiž veľmi podobná tej nórskej. Špecialitou sú tu hamburgery zo sobieho mäsa alebo guláš zo soba. Obľúbený je tiež kaviár alebo pokrmy z lososa. Miestnou špecialitou sú pokrmy z veľrýb, ktoré tu boli v minulosti hojne lovené. Čo sa týka tradičnej nórskej kuchyne, tá je založená na konzumáciu rýb a morských plodov. Ľudia tu konzumujú najmä potraviny, ktoré vydržia dlho čerstvé bez nutnosti mrazenia. Ide napríklad o nasolené a sušené ryby, údené mäso, plochý chlieb alebo syr Gammalost. Z rýb môžeme menovať vynikajúce lososy (Laks), ďalej tresky, sardinky, makrely, slede, sumčeky, alebo sladkovodné pstruhy, ostrieže či sivone.

Nesmierne obľúbená je tiež už spomínaná zverina. Nóri aj obyvatelia Špicbergov hojne konzumujú losy, soby, zajacov, jarabice či snehule. Veľmi obľúbené sú obložené chlebíčky, ktorým sa hovorí smørrebrød s najrôznejšími prísadami. Často sú to krevety, mäso, hlávkový šalát, majonéza a ďalšie. Nesmierne populárne sú aj vyhlásené nórske syry. Súčasťou takmer každého jedla sú zemiaky na všetky spôsoby a k národným pokrmom patria tiež zemiakové knedle zvané raspeball.

Medzi bežnú zeleninu, konzumovanú nielen v Nórsku, ale aj na Špicbergoch patrí kapusta, kvaka, mrkva, karfiol či brokolica. K dochuteniu jedál sa často používa kôpor, horčica a rôzne majonézy. Z nápojov dominuje čierna káva, pivo a škandinávska liehovina - akvavit. Zaujímavosťou je, že mnoho domácností nedisponuje vlastnou kuchyňou. Stravujú sa tak v jedálňach alebo priľahlých reštauráciách.

Čo sa týka tradičných nórskych jedál, ktoré sa tešia veľkej obľube tiež na Špicbergoch, potom musíme spomenúť napríklad Gravlaks (Graavilohi), ktorý tvorí losos marinovaný v soli, cukre, kôpri a v brandy.

Za zmienku určite stojí aj Rakfisk, čo je surový rybí pokrm zo pstruha alebo sivoňa, ktorého pôvod siaha až do stredoveku. V tomto prípade sa konzumuje nasolené mäso, ktoré sa necháva dva až tri mesiace (výnimkou nie je ani celý rok) fermentovať. Rybie mäso sa konzumuje s chlebom alebo zemiakmi, prípadne cibuľou, smotanou, horčicovou omáčkou a pod.

Obľúbený je aj pokrm zvaný Tørrfisk (stokfisk), ktorý predstavuje na vzduchu sušené ryby (predovšetkým tresky). Spomenúť musíme tiež Lutefisk - nórsku špecialitu pripravenú z vyššie spomenutých sušených rýb alebo solených a sušených rýb, ktoré sú ale navyše namočené do lúhu a potom v správnu chvíľu zase vypraté vo vode. Ryba touto prípravou zrôsolovatie a jej povrch pripomína želatínu. Ryba sa potom ľahko povarí a podáva s tradičnými nórskymi prísadami (zemiaky, hrach a iné), prípadne s bešamelom.

Pre milovníkov polievok tu máme tiež jednu čerešničku. Je jej krémová rybia polievka fiskesuppe, ktorá sa varí z mlieka a rôznych druhov rýb a zeleniny.

Ako predjedlo si tu môžete dať nakladaného sleďa v octe alebo cibuľovej, horčicovej či paradajkovej omáčke. Zaujímavé sú tiež rybie knedličky fiskeboller podávané s bešamelovou omáčkou a mrkvou. Ak máte chuť na niečo malé, dajte si fiskekabaret - v aspiku úhľadne poskladané ryby, zelenina a vajcia. Milovníci šalátov si iste obľúbia šalát z kreviet s domácou majonézou alebo krevetí šalát s majonézou, ktorému sa tu hovorí Rekesalat.

Ceny a mena

Oficiálnou menou Špicbergov je Nórska koruna (NOK). Na Špicbergoch je zriadená zóna bez dane, vďaka čomu by ceny na súostroví mali byť nižšie. V realite to však bohužiaľ neplatí. Nórske koruny si môžete vymeniť ešte v Nórsku na letisku pri prestupe na let na Špicbergy, alebo priamo na ostrove.

Čo sa týka samotných cien, tie sú na súostroví neporovnateľne vyššie ako u nás. Drahé je tu prevažne jedlo a ubytovanie. Denný rozpočet pre jedného cestovateľa činí asi 350,- EUR. Napríklad noc v Longyearbyene pre jednu osobu s raňajkami vás vyjde asi na 60,- EUR. Za štvorchodovú večeru zaplatíte zhruba 100,- EUR, ak by ste chceli ochutnať kaviár, dáte za porciu zhruba dvacku. Za ďalšiu nórsku špecialitu - guláš zo soba, zaplatíte tiež 20,- EUR.

Za jeden hamburger potom zaplatíte cca 15,- EUR. Za pizzu potom dáte zhruba 15,- EUR, za zmrzlinu 10,- EUR, za gin 8,- EUR a rovnako drahé je tu tiež miestne pivo. Za jeden polliter tu zaplatíte rovných 8,- EUR. Zjednávanie tu nefunguje, ceny sú pevné. Myslite tiež na to, že ani prepitné nie je zahrnuté v cene. Preto ho pripočítajte k celkovej útrate tak, ako ste zvyknutí zo západných krajín.

Bankomaty a platba kartou

Rovnako ako v Nórsku, môžete aj na Špicbergoch takmer všade platiť platobnou kartou. Zaujímavosťou je, že v meste Longyearbyen sa nachádza najsevernejšia banka na svete s najsevernejšie položeným bankomatom sveta. Ak sa budete vydávať do vzdialenejších usadlostí, majte vždy po ruke Nórske koruny v hotovosti a nespoliehajte sa na dostupnosť bankomatov či akceptáciu platobných kariet.

Špicbergy - doprava

Na dopravu sa na ostrovoch používajú snežné skútre, lyže alebo snežnice. Autá a autobusy sa vyskytujú zriedka.